Z knihy „Cesty KOZAKA - PLASTUNA“. Od samozrejmého k neuveriteľnému! Všetko môže byť! Podstata Spasu.

29.09.2024

Kapitola 5.

Po chvíli sa tma začala pomaly rozptyľovať a ja som začal vidieť všetko okolo seba. Priamo predo mnou sedel na veľkom balvane silný, žilnatý kozák. Bol oblečený v starej priestrannej bielej košeli, čiernych nohaviciach a červených kožených čižmách, vedľa neho ležal sivý čekmen (1). Na boku mal na opasku pripevnenú tureckú šabľu bohato zdobenú zlatom a drahými kameňmi, ktorej rukoväť zvieral v silnej mozoľnatej dlani; v pravej ruke držal dlhú kozácku fajku (2) a fajčil tutyun (3). Do očí mi vnikal štipľavý, voňavý zápach tabaku, ktorý ma nútil trochu prižmúriť oči; pre môj citlivý čuch to bol skutočný šok z pachu spáleného tabakového dymu a musel som sa krotiť, aby som z toho miesta neutiekol. Dlhá ofina mu visela z hlavy pod ramená, tvár mal vytesanú ako z kameňa, dlhé biele husté fúzy mu viseli pod bradou a jeho sivé oči sa na mňa dlho pozerali, hľadiac a študujúc zároveň. Fyzicky som cítil, ako ma kozákov pohľad skenuje, preniká do každého kúta mojej mysle, a pochopil som, že som pred ním ako obnažený a pred týmto pohľadom sa nič nemôže skryť. Vypustil z fajky ďalší obláčik dymu, pozrel mi do očí a povedal: "No, vitaj, brat. Ako dlho som na teba musel čakať! Rád ťa vidím. No, prečo mlčíš, alebo si svojho pobratima nepoznal?" Stál som a mlčky som sa naňho díval, len sem-tam som zafučal ako kôň od štipľavého dymu. "Vidím, že môj tabak ti v tvojom terajšom postavení nie je po chuti, to radšej skočíš do kuširi (4) a utečieš ako vlk. Dobre, prestanem s fajkou, lebo tu stojíš ako splašená mačka a čučíš na mňa ako s vodou v ústach." Zaškľabil sa a zhodil tabak z kolísky na zem, pričom špičkou topánky pritlačil tlejúce uhlíky trávy. Zmenil si sa, vo svojej poslednej inkarnácii si bol viac ako dva metre vysoký a hrbatý, teraz si o niečo menší, ale tvoja sila zostala rovnaká ako predtým. Odhalil si ju len na dvadsať percent, ale po obrade sila prejde a ty si začneš spomínať na svoje predchádzajúce vedomosti, ale čaká ťa ešte veľa skúšok, aby si dosiahol svoju úroveň. Nuž, pomôžem ti, nie je to prvý raz a vždy si mi pomohol, vidím, že náušnica v pravom uchu (5) chýba. Je to škoda, jeden z veľkých kozáckych rodov sa na tebe v tej vojne pretrhol. Nuž, nevadí, nové korene prídu zo starého rodu, - povedal kozák s úsmevom vo fúzoch. Stál som a pozeral naňho, nechápal som, o čom hovorí. Pri pohľade na tvrdé črty tváre tohto bojovníka sa hlboko, kdesi vnútri niečo zachytilo. "Spali ste príliš dlho. Spomeň si na mňa a na minulosť, Kazar, to je jedno z tvojich začiatočných mien!" Povedal niečo sotva počuteľné, urobil pár pohybov rukami, luskol prstami a hodil mi malý kameň presne na čelo. Stál som ako vo sne a z nečakaného úderu do čela mi v hlave zablesklo - bola to prudká aktivácia spiacich neurónov v mozgu. Obnovovali staré spojenia a budovali medzi sebou nové. Ako by som mohol opísať, čo sa mi odohrávalo v hlave? Ohňostroj, ohňostroj? Nie, to je len malý zlomok toho, čo by sa dalo opísať. Bolo to úžasné a zároveň veľmi bolestivé - chytajúc si hlavu rukami a skláňajúc sa k zemi som vydal napoly ľudský, napoly zvierací výkrik - rev!!!! Blesky mi prebehli po chrbtici zhora nadol a prinútili ma narovnať sa, rozpažiac ruky do strán. V očiach mi všetko blikalo, zdalo sa mi, že som oslepol a vidím len bielu žiaru. Prešlo pár minút, vedomie sa mi vrátilo. Pri pohľade do svojho vnútra som videl, že zviera, ktoré sa nedávno pokúsilo ovládnuť moju myseľ, je v najvzdialenejšom kúte môjho vedomia a ani sa nepokúsilo označiť sa. Keď som sa v zmenenom stave rozhliadol okolo seba, uvidel som bojovníka, ktorý stál predo mnou, a okamžite som ho spoznal. "Tak ahoj, Narask, už sme tu zas!!!" Objali sme sa a potľapkali sa dlaňami po chrbte. Narask povedal: "Teraz sme v navi, som ako duch, lebo čakám na svoju reinkarnáciu, áno, starám sa o teba, kým ty šliapeš po zemi. Si tu vo svojom tele a prišiel si sem vďaka volvchovi Budimirovi, aby si si mohol spomenúť na niektoré vedomosti a možnosti z minulých životov a aby si zložil dôležitú skúšku vo svojom vývoji na hviezdnej ceste. Musíš prejsť náročným labyrintom minulosti, prítomnosti a budúcnosti, na tejto ceste sa veľa naučíš a veľa uvidíš. Ak však urobíš chybu a nenájdeš cestu von z labyrintu, navždy zostaneš v bezčasí, stratenou dušou putujúcou zo sveta do sveta a nikde nenájdeš svoje miesto, kde by si sa mohli znovu vteliť. Poď so mnou. Aby si mohol prejsť týmto labyrintom, tvoje telo musí byť umrtvené, ale keď prejdeš celú cestu až na koniec, obnovím tvoje telo a tvoja duša sa s ním spojí. Poď, brat môj, pomôžem ti uskutočniť tento prechod." Prišli sme k veľkému vodopádu, ktorý sa delil na dva prúdy. Narask vytiahol ostrý zakrivený nôž, dva veľké kryštály; jeden bol ako rubín, druhý ako horský krištáľ, a oba ich položil na rozprestreté lôžko. zelená a modrú hodvábnu tkaninu. A gestom ruky ma vyzval, aby som sa.....

1. Čekmen - starý kozácky vrchný odev, vhodný na jazdenie ("čekmen" - na Done, "kereja" - v Záporoží). 2. Kozácka fajka - fajka na fajčenie tabaku. 3. Tjutjun - tabak. 4. Kuširi - húština kríkov. 5. V kozáckom vojsku náušnica v uchu človeka znamenala jeho úlohu a miesto v klane. Náušnica v ľavom uchu kozáka znamenala, že je jedným zo synov svojej matky, náušnica v pravom uchu - posledný muž v rodine alebo jediný syn svojich rodičov. Náušnica v oboch ušiach znamenala, že je posledným mužom v rodine, živiteľom a pokračovateľom rodu. Podľa kozáckej tradície bol ataman alebo esaul povinný chrániť túto osobu. Prítomnosť náušníc nezbavovala kozákov nebezpečenstva. Spolu s ostatnými bojovali v bitkách, plece pri pleci a znášali útrapy výprav. Ostatní sa ich však podľa nevyslovených pravidiel snažili zachrániť a podľa možností ich podporovali. Nasleduje pokračovanie...