Póra-č1

Keď som mal asi šesť alebo sedem rokov, stará mama Viera a starý otec Kolja mi povedali a ukázali niečo o základoch "času" a "Póry(1)". Póra bola v protiklade k pojmu času, ktorý sa dnes používa ako fyzikálna veličina na meranie presných časových intervalov. Presnejšie, čas sa stal takouto fyzikálnou veličinou až s rozvojom fyziky. V čase Newtona a na úsvite newtonovskej fyziky založenej na matematike sa pojem "matematický čas" používal na presné meranie časových intervalov v rámci chyby mechanizmu, ktorý tieto intervaly meral. Newton bol predovšetkým matematik - vedúci katedry matematiky na Cambridgeskej univerzite, a potom fyzik, hoci fyzika ako samostatná veda sa sformovala oveľa neskôr, keď sa oddelila od matematiky. Meranie rovnakých intervalov pomocou mechanizmov pôvodne potrebovali rôzni lekárnici a alchymisti, aby vedeli, kedy je liek alebo iný odvar hotový. "Matematický čas" potrebovali aj astronómovia na pozorovanie priebehu nebeských telies a zostavovanie horoskopov. V takýchto situáciách boli pravidlá presnej mechaniky a také metódy, ako je meranie intervalov podľa tlkotu srdca alebo vzdychov či podľa počtu kvapiek vody, úplne nevhodné a dokonca sa považovali za nevzdelanosť. Presýpacie alebo slnečné hodiny sa určite používali, ale za oveľa prestížnejšie sa považovalo vymyslieť mechanizmus na meranie času alebo si ho kúpiť. Nevadí, že presýpacie hodiny aj mechanizmy sa nevyznačovali presnosťou a zhodou časových intervalov, ktoré merali. Nie je dôležité, že mechanické hodiny od rôznych majstrov mali rôznu rýchlosť a merali trvanie intervalov matematického času. Existovala potreba presného merania intervalov, ktorá sa zhodovala s módou mechaniky a "Mechanikus" sa zaoberal tvorbou mechanizmov, predovšetkým hodiniek a rôznych automatov pre zábavu šľachty, založených na rovnakých princípoch. Západ slnka - úsvit a ročné obdobia, ktoré sú výsledkom rotácie planéty Zem a hviezdy Slnko voči sebe v priestore, nie sú konštantnými hodnotami a súvisia s určitou "vôľou v pohyboch týchto nebeských telies voči sebe". Zem sa voči Slnku neotáča striktne v jednej rovine po eliptickej alebo kruhovej dráhe. Existuje precesia. Ako sa viazať na také presné meranie intervalov medzi udalosťami, a to dokonca pomocou mechanizmov s obrovskou chybou? Prečo vám hovorím také očividné veci? Pretože na rozdiel od "európskeho" prístupu k pojmu času existovali na území Ruska hodiny, ktorých zariadenie umožňovalo zohľadňovať priebeh póry a nepriamo ovplyvňovať jeho chod. O tom trochu ďalej. Baba Nasťa aj dedko Kolja o póre priamo povedali, že to  je "priehľadné prostredie", v ktorom žijeme, ktoré nie je vidieť, ale slúži na mnohé životne dôležité veci. Niekoľkokrát to spomenuli v súvislosti s tým, že s ňou je môžené niečo robiť: "sila pracovať s pórou", 'bude dosť silná na to, aby všetko robila dobre a hladko, rýchlo a efektívne'.(сила работать с по́рой","хватит-ли силы сделать всё ладно и складно, споро и по-ро) Bol to jeden z obľúbených výrokov môjho starého otca: "Dobre, dobre, všetko urobíme dobre a hladko, rýchlo a efektívne", "Dobre, dobre, pobežím, pomôžem našim deťom". Nie som si istý, ale ako teraz chápem vysvetlenia dedka a babky Nasty, interakcia s porou sa uskutočňuje prostredníctvom Sobu.(2) Dobre si pamätám na cvičenie kde sa zosiľňovala pozornost  preciťovania toku póry v podobe spomalenia alebo zrýchlenia nejakého intervalu života a kĺzania sa v tomto toku. Hlavné je preniesť pozornosť za hranice fyzického tela do Sobu, budovať jeho silu, plnosť a hustotu, vtedy sa všetko plánované dá urobiť ľahko a rýchlo, ako sa zvykne hovoriť - "brány sú otvorené", "poriťsa",je moment priaznivý na uskutočnenie niečoho, keď je to možné. Póra, v ktorej sa dajú veci robiť, je -póriťsa. To je možno grécky kairos a tok Póry je možno kronos. Pritom samotná existencia Póry bola vnímaná ako niečo bežné, ako deň a noc, voda a vzduch. Vo všeobecnosti existuje a existuje. Baba Vera mi prvýkrát povedala, že je to akoby tkanivo vesmíru a základ toku času. Ako tkanina má rôznu hustotu, niekde čas beží, skáče dopredu, to znamená, že je tam veľmi hustá, nová tkanina, a niekde tok beží pomaly, sotva plynie, takmer sa zastavuje, tam je stará, nie hustá tkanina, ako vrece. Ale tkanina, ako vysvetľovala Baba Nasťa v Kovrove, bola len prvým, veľmi približným príkladom, aby sme si trochu predstavili, ako to je. O tom bol ďalší originálny výklad od suseda, o kúsok pozdejšie. V každodenných pojmoch sa dá vyjadriť pocit, že čas "beží rýchlo alebo plynie pomaly". Ide len o veľmi úzky interval vnímania, skôr dokonca o priblíženie sa k schopnosti pracovať s tým, čo dnes bežne nazývame "čas", ale v minulosti sa to nazývalo "póra" a z hľadiska významu skôr interval života, ako keď človek sadol do člna a preplával po rieke určitú vymedzenú vzdialenosť "Čas je interval pričom možme chápať, že je to konečný interval.

1-Póra-staršie slovo na vyjadrenie času.

2-Sob -prvá vrstva vonkajšich jemnohmotných tieľ u Mázikov.

Ovčarenko