O svetonázore. sile a videní č 2

Máme všetko. Na čo chcem obrátiť vašu pozornosť je svetonázor, mali by sme si uvedomiť, že sme sa narodili v určitej epoche, dobe a kultúre. Požiadavky tejto doby boli veľmi konkrétne, veľmi materialistické. To nie je ani zlé ani dobré, je to danosť tak to funguje celé. Ale keď tak pozeráme na svet, tak vyrežeme, ak nie väčšinu tak minimálne polovičku sveta, zo svojho videnia. Môžem urobiť taký predpoklad, že vám z televízie, z kníh, pomaly sa strácajú národné rozprávky, alebo ešte nie? Ešte ich máte? Lebo u nás miznú, a viac ako to, rozprávky sa začínajú prepisovať, na súčasnú podobu. Ako by som povedal, cele "zrno" (podstata) rozprávky sa stráca, zostávajú jednoducho scenáre. Aj tie rozprávkové scenáre menia. Prečo,? Kvôli čomu? Sú dve príčiny, prvá je že ľudia, ktorí sa s tým zaoberajú sami nerozumejú pôvodnej rozprávke, nevidia ich cennosti. Oni to nemôžu uvidieť, lebo ich svetonázor im nedovolí to uvidieť. Ale zato iní vidia iné, napríklad vidia ako sa rozvíja kino produkcia v USA. Merítko úspechu sú peniaze, teda treba si brať príklad a robiť podľa nich. Pre týchto ľudí neexistuje ani pojem duše, ani pojem vlasti, ani úlohy nejaké vnútorné spojené s "ľudskosťou". Pretože v ich svetonázore toto chýba. Oni tieto slová môžu používať, môžu o tom hovoriť, slová sú. Ak hovoria o duši je to spôsob hovorenia. Nemajú pojem patriaci k tým slovám, nemajú naplnenie, význam. Oni nevedia, že duša je to jemnohmotné telo, v ktorom si vošiel do fyzického tela a z ktorého potom aj vyjdeš, po smrti. A keď ta duša bolí, povieš tu ma niečo bolí, tlačí, to skutočne bolí telo duše, to v skutočnosti na tom tele duše sa vytvárajú rany, trhliny. A všetky naše pocity, všetko čo cítime oni patria k duši. Čím viac sa od duše oddeľuje š, čím viac ju zakrýva š, svoju dušu. Tým menej zostane týchto prejavov. Vďaka duši tu vôbec žijeme, v tomto prevtelení. Konkrétne ona vchádzajúc do tohto fyzického tela, zadáva jeho pohyb. Ty ako "niečo" také, si môžeš vybrať, kde sa nachádzaš v akom tele budeš, či v duši či vo fyzickom tele, ktoré je pre teba dôležitejšie. Fyzické telo má potreby, to je môžeme povedať určitý druh zvieraťa. Má prirodzené potreby, prežitie, potrebuje jesť, predĺženie rodu. K prežitiu patrí aj teplo, naše telo hľadá príjemné teplo, horúco ho tiež odrádza. Vidíme množstvo ľudí čo sa považujú za fyzické telo a začínajú sa s ním stotožňovať. A považuje tieto potreby tela za svoje základné úlohy v tomto živote. To je spôsob vidieť seba a svet, je to tiež svetonázor. Nemyslite si že by som mal niečo proti telu, ja si myslím že telu sa treba venovať, ako starý hovorili, telo je voz, ktorý ťa vezie, telo je chrám v ktorom sa nachádzaš, to je niečo čo pomôže duši splniť jej základnú úlohu na tejto zemi, teda je to nástroj duše. Preto k nemu aj treba mať vzťah ako k nástroju, veľmi precíznemu nástroju. Sú ľudia čo sa veľmi starajú o svoje auto, stále ho čistia a vtedy to auto bude dlho slúžiť. S telom je to tak isto. Je to vec svetonázoru. 

A.Gudkov