Majáky a veci očividné.

Sny, Túžby ktoré vedú človeka životom, a tak vytvárajú vnútornú os človeka, nazývali Mázykovia Majáky. Podľa Majákov aj budovali vzťah s človekom. Len čo pochopíme, že vnútorná os nie je niečo pevné vo vnútri, ale niečo, čo láka, ťahá  dopredu, začneme chápať, ako sa človek spamätáva z úderov osudu alebo života.

O majákoch človeka môžeme veľa usúdiť. A často sa človeku, ktorý má vysoké majáky, odpúšťa to, čo sa neodpúšťa iným, pretože pre iných sú tie maličkosti, za ktoré sú potrestaní, najvyššími hodnotami ich života, ktoré je neprípustné zradiť. Ale pre človeka s Majákom je to len pominuteľná, náhodná vec.

Človek, ktorý žije s Majákom, nepotrebuje hľadať oporu v sebe, stačí, že aj po chýbajúcej strašnej rane vidí pred sebou svoju vodiacu hviezdu či svetlo Majáka, a opäť vie, pre čo žije. Zdá sa nám, že vnútorná os je určitou pevnosťou ľudskej duše, ale v skutočnosti je to vidina smeru a cesty. Vnútornú os je ťažké rozbiť tak ,ako lúč zo vzdialenej hviezdy. Tieto majáky sú ukazovateľmi cesty, po ktorej duch jedného dňa privedie dušu späť Domov. Jediný spôsob, ako zlomiť takúto vnútornú os, je poraziť človeka tak veľmi, že zmení hodnoty a urobí z prežitia svoju najvyššiu hodnotu. Ubíjajú nás dosť často, a to nie bitím, ale napríklad výchovou alebo vzdelávaním. Niekedy výsmechom a šikanovaním, ale častejšie presviedčaním, zmenou nášho videnia sveta, t. j. nášho svetonázoru.

Mázykovia takéto hodnoty spájali s Úlohou vtelenia, ktorú nazývali Skuma. Skuma je to, čo si stanovíte za úlohu zvládnuť počas inkarnácie. Keďže sem prichádzame ako duše kvôli prostrediu, v ktorom sa môžeme vyvíjať, skuma je vždy spojená s našimi vnútornými vlastnosťami, či skôr s vlastnosťami duše. A keďže sa telá menia z inkarnácie na inkarnáciu, pre dušu jednoducho nemá zmysel pracovať na kvalitách tela. Mnohí ľudia tu však zabúdajú na to, prečo prišli, a svoj život zasväcujú telu. Ale aj keď pracujete na svojom tele, rozvíjate niektoré duševné vlastnosti, ako napríklad pracovitosť, schopnosť vynaložiť úsilie alebo prekonať svoje slabosti, myslieť na budúcnosť. Iní pracujú priamo na duševných vlastnostiach. Niektorí sa učia starať, niektorí sa učia myslieť, niektorí sa učia žiť nielen pre seba alebo nie pre malicherné, živočíšne ciele. Títo podľa mňa prešli do ďalšej triedy, kde ich vedú iné majáky.

Pritom mnohé z týchto úloh - majákov, ktoré človeku pripomínajú, po čo prišiel - sú očividné. Takže pri pohľade na matku hneď vidíte, že je pre ňu dôležité, aby jej deti boli úspešné, a musí sa naučiť starať nielen o ich telo, ale aj o ich budúcnosť. A pri pohľade na otca vidíte, že chce byť na svoje deti hrdý. A obaja nemôžu dovoliť, aby ich deťom niekto ublížil alebo ich ponížil. A poníženie nie je telesná bolesť, je to duševný pocit. Takže otec sa musí naučiť vidieť duševné bolesti iných ľudí  a učí sa to prostredníctvom svojho dieťaťa Je to očividné!

Dovoľte mi to vysvetliť. Všetky takéto úlohy, ktoré považujete za samozrejmé už len tým, že sa pozriete na to, ako sa správa iný človek, a pochopíte ho, sú očividnosťami našej kultúry. A teda očividnosťami vnútornej osi človeka. Keď vidíte očividnosti, vidíte vnútornú os.

A to znamená, že keď potrebujete, práve zjavnosti môžete použiť na odhalenie vnútorného jadra človeka, ak ho potrebujete ovplyvniť a prinútiť ho bojovať.

Každý dospelý je ako dieťa v tom, že chce, aby mu niekto pomohol byť sám sebou. Preto ak v ťažkej životnej situácii obraciate k očividnému prejavu skumy alebo duševných kvalít, ktoré by mal každý človek v sebe rozvíjať, môžete očakávať, že vaše slová budú prijaté a vypočuté. A človek obnoví svoje vnútornú os. Vnútorná os človeka je vaším spojencom, keď ho oslovujete. Vždy by ste mali mať na pamäti, že vnútorná os to je tá veľká Túžba, Sen, kvôli ktorému človek prišiel, a Túžba sa skladá z vlastností duše, pretože človek sem prišiel ako duša. Nie Telo človeka je to čo má vnútornú os, je to niečo v ňom, ale je to to, čo je zodpovedné za dušu a jej príchod, rozvoj a návrat.  Je to jeho duch.

Akonáhle sa obrátiš k majáku človeka, začne ti rozumieť. Práve pochopenie je potrebné, keď chcete človeka viesť k nejakej činnosti, k práci na sebe alebo k zmene jeho stavu. Na obnovenie vnútornej osi človeka po ťažkých otrasoch je potrebné ovládať umenie porozumenia. A zvládnuť ho tak, aby človek cítil, že je pochopený na úrovni pocitov.

 Že tonie sú len slová, je to veľmi konkrétna činnosť, ktorú bude potrebné zvládnuť.

A.A.Ševcov