Ľudská povaha

. Ľudská prirodzenosť

 Ak majú všetci ľudia takpovediac rovnakú ľudskú prirodzenosť, potom všetko, čo je prístupné jednému, aj tomu najvýznamnejšiemu, musí byť prístupné všetkým, pretože je to v prirodzenosti človeka. Samozrejme, niektorí majú vyššie takéto schopnosti, iní majú menej, ale to sú kvantitatívne rozdiely. A sú určené hlavne množstvom práce vynaloženej na odhalenie niektorých schopností. Ak môžeme mať rôzne povahy, potom rozdiely medzi ľuďmi môžu byť zásadné. Spočiatku však môžeme položiť otázku: čo presne sa môže líšiť? A ocitáme sa pred prírodovedným zákazom poznávania. Prírodné vedy potvrdzujú ako článok viery: existuje len hmota! A ak áno, potom je to naša prirodzenosť! V tomto prípade ani génové mutácie nie sú zmenou povahy, sú to len variácie molekúl DNA. Zvyšok je cirkevné blúznenie, ópium ľudí! Ale my nechceme byť len matériou. Tušíme možnosti iných svetov. A cítime v sebe veľa, čo presahuje hranice čisto biológie Vieme napríklad, že máme duše. Vieme tiež, že nášho ducha nemožno zlomiť, aj keď sme presvedčení, že neexistuje nič iné ako hmota! Akoby sme žili v neustálom rozdvojení, v umelej schizofrénii vytvorenej vládnucou mienkou! Ale ani veda nemôže byť založená na názoroch, ak je skutočnou vedou. Musí to byť hľadanie pravdy! Ak sa tento vládnuci názor zavrhne, pretože je to len názor, potom sa ukáže, že rozdiely v povahe  nemusia byť len materialne. V podstate môžeme mať rôzne duše, rovnako ako môžeme mať rôznych duchov. A tak sa pozeráme na človeka a vidíme v ňom psíka prvý krát vteleného do ľudského tela, alebo kozu či opičku. Alebo vidíme ducha anjela, ktorý bol uväznený v ľudskom tele ako trest za svoju svojvôľu! Môžeme však pozorovať aj zúrivé výbuchy zlého ducha vteleného démona.... Na úrovni tiel sa teda zdá, že sme rovnakej povahy, pretože zákon genetickej kompatibility platí pre všetkých ľudí. Navyše, ak máme veriť mýtom, pôsobil aj vo vzťahu k bohom, pretože bohyne rodili zo smrteľníkov a bohovia zostupovali k pozemským ženám, aby im porodili  deti. Navyše, keď sa hrdina narodil z boha a smrteľnej ženy, mohol vystúpiť na Olymp a získať božstvo. Alebo vystúpiť na nebesia a stať sa súčasťou trojice.... Natíska sa otázka: ako veľmi sa môžu duše líšiť? Ani táto otázka však nie je jednoznačná, kým nedefinujeme, čo je duša. A ak prijmeme staré názory, ktoré predchádzali filozofickým, potom je duša jemnohmotné telo, v ktorom sa usídľujem vo fyzickej schránke. Je pravda, že od karteziánstva si čoraz viac myslíme, že duša je akási iskierka uvedomovania. A tu je ťažké hovoriť o prirodzenosti. Ak však ide o éterické telo, potom je možné skúmať povahu duše. V súlade s tým, keď prídeme k tomu, aby sme hovorili o duchu, jazykový obraz sveta nám ochotne ponúka výber z mnohých duchov. Táto čierna skrinka tela môže obsahovať čokoľvek: ľudského ducha, ducha démona, ducha anjela alebo len iného či cudzieho ducha. A potom je zrejmé, že povaha rôznych ľudí môže byť veľmi odlišná. Ibaže by sa ukázalo, že povaha akýchkoľvek duchov je rovnaká... Ale potom máme prístup k oveľa viac než k tomu, čo sme považovali za náš strop 

A.A.Ševcov