Lekcie Deda plastúna 12

Kráčali sme po starej prašnej ceste a zdalo sa, že naša cesta nemá konca. Čoskoro sa v diaľke objavila vzdialená usadlosť mojej tety a môj sprievodca zabočil do stepi, zrejme si chcel skrátiť cestu. Môj starý otec si pre seba niečo zamrmlal, vzal si trochu stepnej trávy a s dôležitým pohľadom si ju vložil do tašky. Čoskoro ma unavilo pozerať sa na toto divadlo a netrpezlivo som spýtal som sa: - Dedko, prečo si pre seba mrmleš? Možno si už dosť starý a začal si si rozprávať sám so sebou? - Nie, Aljoša, nerozprávam sa sám so sebou, rozprávam sa s bylinkami! - Kto, dedko? - Ty si zrazu ohluchol, vnuk, alebo ťa babička prekrmovala koláčmi? - Babičkine koláče sú dobré, ale ja nie som tučný! A čo ti hovoria? Majú bylinky ústa? - Bylinky nemajú ústa, ale zabudol si na jemnohmotnú štruktúru. V múdrosti Stvoriteľa všetko žije v jednote. Všetko, čo človek potrebuje, je mu dané tak, ako to potrebuje, ale človek nepočuje a nevidí Stvoriteľove dary! Za tri roky vyrastú v blízkosti chatrče všetky potrebné bylinky pre zdravie, ale človek nemiluje prírodu! Náš prapredok bol ešte u Mamaja a bol zodpovedný za zdravie, takže viem, čo hovorím. Ty si sedemdesiaty piaty bylinkár v "sile" po mne a po tebe bude tvoj syn Jarosvet! - Ja budem mať syna? - Áno! - Dedko, keď som sedemdesiaty piaty bylinkár a tvoj dedič, prečo ma neučíš? - Všetko sa nerobí tak, ako si ľudia myslia, že by sa to malo robiť. Bylinka musí sama prísť k tebe, predstaviť sa ti a len tak sa jej sila maximálne využije! Stane sa to vo sne alebo v Jave a po dohode o jednote dostaneš nielen nástroj víťazstva nad chorobou, ale aj priateľa! Liečiteľ nelieči telo, ale obnovuje jednotu ľudskej prirodzenosti so Stvoriteľom. Telo, duša a duch sú v jednote. Základom všetkého je láska v plnosti. Premýšľajte teda, koľko toho pre zdravie musíme urobiť. - Pozeral som sa na svojho starého otca a zdalo sa mi, že nie je človek, ale prastará mýtická bytosť, ktorú poslal sám Boh, aby pomáhala ľuďom. Brada sa mu rozvírila vo vetre a jeho pohľad smeroval ďaleko do modrej oblohy. A až teraz som si začal všímať, že okolo neho vždy lietali vtáky, motýle a najrôznejšie zvieratá, ktoré sa snažili byť v jeho blízkosti. Celá jeho bytosť vyžarovala pole lásky, pokoja, v ktorom som chcel plávať ako v obrovskom oceáne. Po chvíli ticha dedko povedal: - Železné hobliny si nevyberajú, ako sa postaviť do magnetického poľa, ale prísne sledujú jeho línie. Majster musí byť Žiarením , lampa, v ktorej horí všetka temnota ľudskej nevedomosti! Ak nie je háčik, nemožno zavesiť uterák. - Pokiaľ som pochopil dedka, aby sa na mňa ľudská choroba neprilepila, musím byť dokonalý a čistý človek? - Áno, v Jasnej si doma! - Čo je Jasná, dedko? - Teraz sa to dozvieš! Budem ťa biť, kým sa nedostaneš do stavu, keď toto konanie voči tebe nebude možné. - Čo zase? Ale nie! Ale aj tak som nemohol utiecť! Úder za úderom dedko spracovával moje detské boky. Bloky a výkriky nepomáhali a v jednom momente sa moje telo uvoľnilo a ja som sa ocitol na lesnej čistinke. Slnko mi jasne, ale jemne svietilo do očí a nad hlavou sa vznášali lastovičky. Celú moju bytosť naplnil pokoj a láska ku všetkým živým bytostiam. Všetko bez výnimky som bol ja! Bol som ako vietor, ktorý mi fúkal do tváre. Bol som trávou, ktorá tlačí moje nohy. Všetko živé a všetko dýchajúce! Keď som otvoril oči, môj dedko ma starostlivo objal a nad mojou hlavou sa vznášali dva orly, motýle a všelijaké divé zvieratá, ktoré túžili pozdraviť svojho nového priateľa!

©13

 https://vk.com/kazakvspase