Aj o vedomí č 7

 Buď držíš svoje telo trénované (príklad), cvičíš a ono je potom funkčné do posledných tvojich dní, keď si sa rozhodol že je čas odísť, a odídeš, taký typ odchodu sa volal svetlou smrťou, keď človek odchádzal nie preto že sa mu telo znefunkčnilo, ale preto že prišiel čas. Že ťah duše nazad k sebe domov je tak veľký, že chápe, zajtra už odídem. On je zdravý, telo všetko je v poriadku, pripravil si rakvu všetko nachystal, a sám odišiel, blízky vedeli že sa sním raz stretnú, to je o svetonázore, zašli sme sem od pamäti, a keď odchádzali oni sa s nimi ešte rozprávali, cez srdce, cez dušu a sprievodcom tam, pre našu dušu je tento svet veľmi temný, tvrdý, pokiaľ sa ona pozerá od tadiaľ sem vidí tento svet temným a keď chceš uvidieť tu dušu mala by zapáliť sviečku, cez jej svetlo sa vieš rozprávať z dušou mimo túto temnotu. A čo sa týka pamäti, prečo slabne je potrebné to pozrieť konkrétne, všetko sa v nej uschováva, ako sa hovorí "rukopisy nehoria". Dokonca všetky naše prevtelenia sú uchované v jednotnom poli vedomostí. Um, rozum, myslenie videli predkovia ako nástroje vedomia, nejaká schopnosť vedomia tiecť po "pevných miestach" vedomostí. Ako keď tečie voda a obteká kameň. To je vlastnosť tekutého prostredia, tak isto aj vedomie má určité vlastnosti. Jedno z nich z tých vlastností sa volal Um. Um bol vytvorený, na úroveň bytia nie v ľudskom tele, tam kde nie je materiálny svet. Rozdiel medzi materiálnym a jemnohmotným svetom, je napríklad v tom, že keď vytvoríš toto pero, tak pokiaľ ho nejak nezlikviduješ tak bude. Teda dlhý čas bude perom. Postavíš dom dlho bude domom. Je tu určitá stálosť, stabilita. A v jemnohmotnom svete taká stálosť nie je, tam všetko tečie, preto tam pamäť nie je potrebná. Rozum vzniká až tu, do toho času je schopnosť vedomia tiecť po pevných miestach vedomostí, teda po obrazoch, toto je um. Takzvaný stav "Živelný" bez hraníc, bez obmedzení. Čo je v bojových umeniach úplne zle preložené, a pochopené, že bojovník na vysokej úrovni, musí všetko robiť na "automatickej úrovni" to je nesprávne je to úplne niekde na opačnej strane. On nerobí automaticky on robí, živelne. V "Živle" teda v Ume. Keď v sebe nemáš tú logiku, aha on mne udiera sem, ja na to dám takýto obraz. Atď. Nie ty pracuješ bez obrazu. Robíš hneď to čo je treba. Toto je stav Umu, samozrejme bolo by lepšie viac si o tom povedať. To je stav pred "rozumom". Keď duša prichádza do tohto ľudského tela, ktoré je treba každý deň pohybovať. Je potrebné vytvárať obrazy, obrazy vložíš a nejak sa začne celý ten manipulátor hýbať. Tento svet je malo menlivý, cestičku sme tu urobili tá tu bude aj zajtra. Cestu sme si zapamätali a teraz po nej budeme 10 rokov chodiť do školy. Keďže je stály, stáva sa dôležitou pamäť. V jemnom svete potrebná nie je keďže sa všetko mení. Tam si môžeš niečo zapamätať o 5 minút to už nebude, tam je treba iné, hneď vidieť, nepamätať si ale vidieť, tam pracuje oko duše a videnie duše. To čo sa zvykne hovoriť, že treba nepriateľa uvidieť ešte pred tým ako udrie, ty očami môžeš vidieť jedno, môžu ťa oklamať, ale dušou môžeš vidieť úplne iné. To sa volalo videnie, keď vidíš dušou, alebo inými telami. Môžem o tom dlho hovoriť, lebo som sa tomu dlho uvedomele venoval.  

A.Gudkov