Ahoj všetci. Včera sa v komentároch diskutovalo o výbere cesty. V rozprávkovom románe Alexandra Ševcova " Budeme diskutovať? " - Viete, čím sa mág líši od obyčajného človeka? - Ako? Môže veľa , vidí lepšie. - Silou . A tá sila je dvojakého druhu. Buď ovládne svoju vlastnú, alebo si vezme cudziu. Ak ovládne svoju vlastnú, už nie je úplne...

Kráčali sme po starej prašnej ceste a zdalo sa, že naša cesta nemá konca. Čoskoro sa v diaľke objavila vzdialená usadlosť mojej tety a môj sprievodca zabočil do stepi, zrejme si chcel skrátiť cestu. Môj starý otec si pre seba niečo zamrmlal, vzal si trochu stepnej trávy a s dôležitým pohľadom si ju vložil do tašky. Čoskoro ma unavilo pozerať...

Máme všetko. Na čo chcem obrátiť vašu pozornosť je svetonázor, mali by sme si uvedomiť, že sme sa narodili v určitej epoche, dobe a kultúre. Požiadavky tejto doby boli veľmi konkrétne, veľmi materialistické. To nie je ani zlé ani dobré, je to danosť tak to funguje celé. Ale keď tak pozeráme na svet, tak vyrežeme, ak nie väčšinu tak...

Mnoho ľudí sa pýta, čo je to "natiahnutie" a na čo slúži, ako sa ho naučiť robiť? Kozák sa tieto cviky naučil už ako dieťa, učil ho krstný otec (ktorý sa zaviazal, že chlapca bude učiť a ochráni ho), ako aj starí kozáci. Cvičenia na "náťahoch" sú potrebné na to, aby sa naučil rýchle, bleskové, kontrolované, s rôznym stupňom sily,...

Созерцание (pozorovanie bez spoznávania) pozornosť , toto všetko patrí k inému telu, ty keď opustiš toto telo, a prejdeš niekde inde, napríklad do snov toto ti zostáva aj pamäť ti ostáva, a keď si lietaš v snoch alebo iných svetoch, pokračuješ vo vytváraní týchto odpečiatkov vo svojom vedomí. Druhá vec je, nakoľko sú u nás tieto orgány rozvinuté....

Sme ochraňovaní. Sme starostlivo chránení pred nepriazňou osudu, pred zložitosťou života, pred vlastnou hlúposťou. A sme vedení životom. Vedení tak starostlivo, že si to málokedy všimneme. Myslíme si, že všetko robíme sami. Robíme také hlúposti, že by sme mali byť mŕtvi, nejako sa z toho dostaneme, a potom si myslíme, že to tak má byť. A všetky...

Výchova a vyučovanie V určitej fáze vzdelávania sa učitelia menia. Druhý učiteľ (zostáva na celý život) pochádza z paralelného sveta. Povedzme viac - žiak sám musí byť schopný ísť k druhému učiteľovi. Túžba zostať s druhým učiteľom ("charakteriníci" ho volajú Otec) je taká veľká a svet, v ktorom žije, je taký krásny, že bez pomoci skutočného...

Nadmerná úsilie,alebo tok úsilia? Už niekoľko rokov vyučujem vedu o sile. Sily, ktoré má človek k dispozícii priamo, t. j. naše Životné sily, sa podľa národných predstáv delia na vonkajšie - "Ruž", a vnútorné. Vôbec to nie sú sily, ktoré skúma fyzika, ale určite s nimi súvisia, pretože poskytujú človeku možnosť žiť vo svete síl. A my nežijeme vo...

Ráno jemne zohrievalo Stanicu svojím čarovným dotykom. Už sa mi nechcelo spať a za oknom na ulici vrel život. Husi a všelijaké zvieratá sa ponáhľali preč za dôležitými záležitosťami a mne sa chcelo bežať k rieke a ponoriť sa do tej slnečnej neznámej diaľky, ktorá tak hriala moje detské srdce. Vybehol som na priedomie, zo stola som schmatol pár...

Všetko má svoj čas a miesto. Učíme sa krásne umenie, mázikovia ho volali "chytrá veda" je to komplex vedomosti, ktoré nazbierali o svete, o človeku a vedomí a duši, kde patria aj ľubki. Dlho som sa venovali bojovým umeniam, či už čínskym, japonským alebo aj našim slovanským, kde boli zastúpené vedomosti o duchovnom, duševnom rozvoji človeka. Bolo...

(Píšem v mene hlavnej postavy tohto príbehu, Nikolaja). Išiel som autom, sprevádzali ma moji priatelia, ktorí sedeli vedľa mňa: Dmitrij Belyj, Alexander Tot a dve ženy, kozáčky Svetlana Gromová a Natália Bogoľubovová. V ostatných autách cestovali aj kozáci, ktorých som už dlho poznal a vážil si ich. Niektorí z nich boli mojimi mentormi a učiteľmi,...